Partner a jeho nalady

Som s partnerom 5 rokov, až teraz mi došlo, že vlastne najskôr prežívam depresie. Som hypersenzitívna, čo som sa dozvedela nedávno ešte len. Preberám na seba jeho emócie a cítim to 2x silnejšie. Vzťah medzi nami nie je vôbec dobrý, riešim odchod už dlho. Máme malé decko a vlastne od tej doby, ide všetko z kopca, venujem sa veľmi malé, možno veľmi treba a potom nie je čas na neho, na domácnosť, tak ako predtým. Som vyčerpaná totálne psychicky, najviac, keď je aj vyčerpaný on. On trpel výkyvmi nálad, zo začiatku to veľmi dobre tajil. Predstiral aký je silný, aká je pre mňa opora.

Zo začiatku bol taký láskyplný, toľko prejavu lásky ja som nikdy nezažila. Vlastne som ho zo začiatku nechcela, bol veľmi krásny, takýmto typom sa vyhybám. Ale on bol taký trpezlivý, vždy prekvapil, všetko zariadil, bol taký veselý, motivujúci, zaujímal sa o mňa city, potreby. Vždy bol pri mne. Po čase to pomaly opadalo, tak nenápadne.. Pritom mi tajil toľko vecí, že fajčí trávu, mi povedal až po dvoch rokoch vzťahu. To že ho trápi depresia, výkyvy nálad a ktovie čo. Niekedy naňho môžem hovoriť po prebudení, niekedy nie. Predtým pomáhalo, ho nejako rozveseliť, rozosmiať, čo sa priznám bolo to náročné.

Ale spoznala som ho práve v stave, keď mi Mudr oznámili, že som zvíťazila nad rakovinou. Bola som nadšená a mala milión síl, po tých rokoch. Uniesla by som v tej chvíli aj skalu na ramenách. On bol bez práce, alebo ich striedal, ale potom, asi vďaka mne, alebo okolností k tomu viedli, že začal pracovať a hlavne si aj prácu udržal, lenže je náročná. Takže teraz sa to na ňom podpisuje. Tvrdí, že mi nebude doma pomáhať, že má náročnú prácu. A áno môže pomáhať, ale potom bude chodiť do práce, kde zarobí len 20 tis. Takže pokiaľ to tak chcem, tak pokojne. Že keď má pomáhať, mám pomáhať ja vonku, stavať pergolu a tak ďalej. Je to fakt také zložité a v poslednej dobe sa jednoducho bohužiaľ vôbec necítim šťastná…